Žhavý vrchol leta I.

Prvá dažďová kvapka, ktorá sa Kláre rozpleskla pri zatváraní brány o chrbát ruky, dávala tušiť, že sa schyľuje k niečomu veľkému. Po dobehnutí príjazdovou cestou k Martinovi parkujúcemu pri chate bola už pekne premočená. Než sa stihla vyzuť a vysúkať z mokrej bundy, oheň v krbe už lačne olizoval prvé triesky. Martin zavrel dvierka kachlí, pritiahol si ju k sebe a dal jej pusu: „Teplú sprchu si pokojne daj, ale ja tu najskôr niečo musím skontrolovať,“ zašiel jej rukou za opasok džínsov a začal ho zručne rozopínať, zatiaľ čo ju nie práve nenápadne manévroval k starostlivo pripravenému rozloženému gauču pri krbe. Tam ju jedným dobre miereným šťuchnutím odoslal do polohy naznak a následne skočil za ňou. So smiechom mu zašla rukami do hustých prešedivených vlasov a pritiahla si ho za strniskom zarastenú tvár k sebe: „Ty si nedočkavý ako študent.“

„…si píš,“ zamrmlal pri sťahovaní jej nohavíc, ktoré bral aj s nohavičkami, a Klára si v tej chvíli ticho gratulovala, že sprchu stihla, než vyšli. Teraz by hru prerušovať nechcela, ani keby sa bývala nechala uniesť a nechala Wave dokončiť svoju prácu. Takto si užívala Martinovu dravosť, ktorou sa nechávala bezstarostne strhnúť.

Zložila si zvyšok zvrškov a to isté spravila aj jemu. Že sa na ňu tešil, bolo vidieť dosť zreteľne, ešte než mu stiahla nohavice a boxerky. Než stihla čokoľvek ďalšie urobiť alebo povedať, pritiahol si ju za nohy ku kraju postele a zaboril jej hlavu do lona. Ten vážne nemárni čas, preletelo jej hlavou. A je na ňom vidieť, že to miluje presne tak, ako o sebe od druhého rande, keď na seba obaja nad panákmi dobrého karibského rumu kdečo vykecali, tvrdil. A dnes je tretie…

Držal ju pevne a Kláru to vzrušovalo ešte viac. Martin to poznal a zosilnil stisk. Preskúmaval každý milimeter a presne reagoval na jej dych aj pohyby, ktorými ho hladkala vo vlasoch. Zacítila cukanie v podbrušku. Ešte nie… Čo keď by sa potom už nedokázala kontrolovať… Zatiahla ho jemne za vlasy smerom k sebe: „Poď do mňa…“ Nechápal prečo mu berie obľúbenú hračku, keď sa jej to páči, ale presunul sa nad ňu a jedným pohybom do nej plynule a na doraz prenikol. „To chcem…,“ zašepkala. Prehla sa v chrbte a prudko sa nadýchla. Áno tak takto je to... Nahmatal vankúš a strčil jej ho pod zadok. Ponoril sa do nej a vnímal nádherné mokré teplo aj to, ako ho dokázala vedome stlačiť. Že našiel správny uhol, pochopil veľmi rýchlo, a aj tempo sa mu ponúklo skoro samo. Reakcie jej tela boli dobre čitateľné. Šťastie, že nemá ostré nechty, uvedomil si s jej rukami na chrbte.

Počas krátkej chvíle Klára zdvihla hlavu v nemom úžase, potom sa celá napätá rukami za hlavou chytila opierky a z hrdla sa jej vydral ston. Zaľahol ju, pevne chytil jednou rukou za zadok, druhou tak, ako bol opretý o lakeť za krkom a stlačil. Pomaly sa v nej stále pohyboval. Zmietala sa pod ním, ale kým cítil jej sťahy, neprestával. Potom ju s tichým smiechom pohladil po vlasoch a zašepkal jej do ucha: „Nepovedala si o sebe náhodou, že si normálne neurobiteľná?“ 

Pokrčila ramenami: „Doteraz som si to myslela.“ Vykĺzla spod neho, a len čo sa otočil na chrbát, zamierila niekoľkými bozkami cez jeho zarastenú hruď na brucho a potom medzi stehná, kde sa pohodlne uvelebila a začala sa mu venovať presne tak, ako o tom márne sníval už roky. Sú ženy, ktoré toto striktne odmietajú. Sú ženy, ktoré to robia bez väčšieho záujmu. Ale sú aj ženy, ktoré to milujú a je to na nich poznať. Klára je ten posledný prípad. Po toľkých rokoch...

Nechal ju chvíľu bozkávať, olizovať a sať, hniesť a hladkať, hrať sa, ako sa jej páči. Potom jej naznačil, čo by rád. Prehrabal jej rukou vlasy a ľahko zatlačil. Podvolila sa a vzala si ho do úst hlbšie. Spokojne zamručal. Zavrel oči a užíval si to. V spojení so sálajúcim krbom a dažďom za oknami to bola neskutočná, snová kombinácia. Napriek tomu mu niečo hovorilo, že takto do finále nedôjde. Nie po rokoch, keď toto nemal. Strach z toho, že svojou túžbou otravuje. Paradox, preletelo mu hlavou. Alebo aj daň za to, že si to často musel robiť sám. A k tomu hromada stresu okolo. Ešteže ho aspoň napadlo nenápadne si vziať Erecticon. Pretože ak by niečo určite nechcel, tak zlyhať práve teraz. 

Rovnako ako to urobila Klára pred chvíľou, si ju vytiahol pomaly nahor. A nasadil ju na seba. Spýtavo sa naňho pozrela. Chytil ju za boky, prstami si ju zrovnal do uhla, v ktorom ju chcel mať, a začal udávať tempo. Jeho dominancia aj v tejto polohe Kláru fascinovala. Oprela sa rukami o jeho kolená, išla proti nemu a nechala sa unášať rytmom. Počula jeho zrýchľujúci sa dych, vnímala, ako sa mu napínajú svaly, videla napätie v jeho tvári. Mal neskutočnú výdrž. Cítila, ako jeho vzrušenie stúpa s každou sekundou. Krbom ohriaty vzduch jej do nozdier priniesol závan jeho živočíšnej vône. A potom to prišlo. Telom jej prešlo pár ľahších kontrakcií, a potom väčších, keď do nej explodoval. A znova. A znova. Zrútila sa vedľa neho na vankúš a sprudka oddychovala: „Asi ťa nechám, aby si mi ukázal občianku. Ty mi nehovor, že päťdesiat si už mal.“ Polichotene sa usmial: „Že ty si bola ešte raz? A nehovor, že nie, pretože tie stlačenia si nešlo nevšimnúť. Viem, že si hovorila, že to dokážeš aj zahrať, ale toto to byť nemohlo.“

Klára s úsmevom pomaly vstala: „Mohlo. Mám vďaka guličkám celkom natrénované. Ale nebolo. Si smädný?“ O chvíľku sa vrátila s dvoma orosenými pohármi. Martin ležal na gauči s rukami založenými za hlavou, zavretými očami a výrazom úplnej blaženosti: „Cítim sa ako Michael Douglas.“

Zdvihla obočie: „A to je ako?“

Otvoril jedno oko: „Mal by som sa pozrieť, či nemám pod posteľou sekáčik na ľad.“

Klára pochopila a v okamihu bola v úlohe: „Myslím, že to nebol zlý začiatok...“

O tom, že sex môže byť úplne úžasný, aj keď už dávno nemáte dvadsať, dokonca ani tridsať, vedia Klára a Martin svoje. Že obavy z nového začiatku aj z vlastných (často domnelých) nedokonalostí je možné prekonať. A že kde je vôľa, je aj cesta. Stačí sa po nej len vydať. Na to, aby vaše nové začiatky boli čo najľahšie, vám radi pomôžeme aj my. Mrknite na e-shop alebo sa príďte poradiť do našich predajní Erotic City. Tešíme sa na vás. Pokračovanie tejto žhavej poviedky si môžete prečítať TU